Ranná rozcvička s Leonardom da Vinci a úvaha o velikánoch

Autor: Michal Uriča

Počas nášho karavaningu po Toskánsku sme sa na pár dní dostali i blízko mesta Pistoia, kde sme zakotvili v parádnom kempe pre rodiny Barco Reale. Ako inak, ráno pre mňa začína veľmi skoro a na dvoch kolesách. Kemp leží na kopci a tak sa opakuje tradičný scenár z celého výletu. Zjazduj a potom pekne šliap do kopca naspäť.

V kempovom infokiosku som ukoristil mapku (Vy si pozrite mapku online na Google maps a prejdite si trasu aj so Street view!), ktorá popisuje zhruba pešie a cyklotrasy okolí kempu, teda v maličkom pohorí Montalbano. Dolu na úpätí svahu leží jedno mestečko, ktoré by inak azda nebolo ani tak zaujímavé. Leží síce pod kopcom v peknom prostredí, obklopené vinohradmi a olivovými hájmi, má aj relatívne pekné centrum. Ale to by pre jeho slávu nepostačovalo. Mestečko sa volá Vinci a asi už je každému jasné, kto sa o slávu mestečka postaral. Áno, bol to slávny Leonardo.


View Larger Map

Ráno po šiestej sadám na bicykel a zahajujem zjazd. Najskôr do dedinky San Baronto v sedle, kde sa hlavné cesta medzi Empoli a Pistoiou láme. Potom uz strmo dolu až do Lamporecchia. Prechádzam cez ešte spiace mesto a pripájam sa na rušnejšiu cestu s niekoľkými hupákmi. Po ich prekonaní na kruháči odbočujem do Vinci a definitívne sa skončilo akékoľvek klesanie, začína zaujímavejšia časť trasy.

Cez Vinci prechádzam pomaly, hľadajúc artefakty po veľkej osobnosti. Zaujíma ma hlavne rodný dom, teda ak sa zachoval, hovorím si v duchu. Reálie ani nič o Vinci som si nenaštudoval, idem teda čisto na blind. Ako to už v podobných lokalitách chodí, s Leonardom sa tu spája všetko, veď to je predsa značka, ktorá predáva nie? Škoda, ze je skoro a nemôžem si niekde kúpiť lízatko s podobizňou Leonarda, či nebodaj zásteru na varenie, to by bol úlovok... Akurát ten dom nikde. Už som sa cez mestečko vyštveral takmer na jeho koniec a nič. Aj okolo múzea som prešiel a domu nikde. Ale predsa len nádej obživla. Tabuľka hovorí, že rodný dom je po ceste a teda zjavne mimo Vinci, ktoré som už prešiel. Nuž, nič to, Leonardo bol teda lazník, uvažujem nad tým. Ani len zo strediskovej obce nepochádzal.

Za Vinci stúpanie prituhuje a prichádzam ku Ferrale, kde odbočujem vpravo na Santa Luca. Úzka cesta sa krúti pomedzi olivové háje, no asfalt ako lusk! Stačím si všimnúť medzi stromami celkom bežný stroj na obrábanie pôdy v Taliansku – pásový traktor. Asi to je nariadenie vlády, v prípade potreby stačí plechové sedadlo vymeniť za vežičku s kanónom. Netrvá dlho a vyšplhám sa ku krásne upravenému, no inak bežnému domčeku po pravej strane cesty. Nikde ani nohy. Kde sú tie časy keď sa na lístky na koncerty spávalo pred halou čo :-) ? Zosadám z bicykla, prechádzam sa v krásnom tichu po pozemočku a cvakám na mobile pár záberov. Hľadám, či niekde nezakopnem o cenné zvyšky Leonardovho Lega či rozbitej Playstation, s ktorými sa za mladi zabával. Dnes smola, nenašiel som, na nájdených artefaktoch nezbohatnem. Popri tom hľadaní rozmýšľam, či by si aj naši velikáni z histórie nezaslúžili podobnú pozornosť zo strany nášho macochštátu. Keď sledujem reportáže či navštevujem niektoré z týchto miest na Slovensku, je mi biedne. Daktoré z rodných domov by bolo asi načim lepšie zhodiť dolu a zabudnúť, že velikán vôbec niekedy žil... Prehliadku domu som absolvoval samozrejme len zvonku, lebo tak skoro by mi nikto neotvoril. Zakončil som ju pred pecou s úvahou, že tak tu asi pani matka piekla malému Leonardovi prvú pizzu, či pizza štangle.

Od rodného domu sa veziem dolu kopcom späť, aby som sa na mieste odbočenia prinavrátil ku stúpaniu. Povedal by som to v skratke asi takto. Zatiaľ som toho až tak veľa nanajazdil, ale toto je fakt krásna cesta. Kvalitný asfalt, široká, nikde nikoho, za celú dobu som z motorizovanej armády narazil len na vyžínač krajnice. Stúpanie je veľmi príjemné, serpentíny očarujúce a dedinky malebné. Všetko uprostred všadeprítomných olivových hájov.

Prešiel som zhruba 25 kilometrov, nastúpal 500 metrov, na ráno perfektná rozcvička. A ešte som aj velikánov rodný dom videl v perfektnej kondícii. Ak sa tu vyskytnete, cesty v tejto lokalite (a je ich tu viac) su príjemnou ochutnávkou cestnej cyklistiky.

Užitočné informácie

Štart a cieľ:
kemp Barco Reale blízko mesta Pistoia
Dĺžka:
25 km
Prevýšenie:
500 metrov

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil