Autor: Michal Uriča

Deviata epizóda...

Rok sa opäť nachýlil ku svojmu koncu a nastal čas pre náš tradičný Štefanský výstup na Kľak (1351 mnm) v Lúčanskej Malej Fatre. V tomto roku sme spoločne napísali už jeho deviate dejstvo a opäť sa nám zišla skvelá partia. Všetko sme s Tučkom obtelefonovali v predošlý večer a tak ako i po iné roky, opäť sa nám vytvorilo niekoľko tímov, ktoré sa mali stretnúť vo Fačkovskom sedle. Tradicionalisti si privstali a komplikovaným spôsobom sa dostali z Považskej Bystrice najskôr vlakom do Žiliny a odtiaľ autobusom do samotného Fačkovského sedla. Ďalšie partie prišli autami z Považskej Bystrice a Prievidze. Podľa mojich počtov sa nás toho roku nazbieralo sedemnásť kúskov, dúfam, že som pri počtoch na nikoho nezabudol. Škoda len, že viacero stabilných účastníkov nakoniec z rôznych dôvodov neprišlo.

Vo Fačkovskom sedle sme sa tradične zvítali domáckou aj kupenskou pálenkou. Miest, kde sa ďalej po ceste podávalo občerstvenie, či skôr, kde sa štopkali tekuté svetre bolo ešte neúrekom. Aspoň takto sme si ako tak napravili náladu, keďže počasie nebolo z pohľadu viditeľnosti práve ideálne. Vrchoľ Kľaku bol po celý čas zahalený nekompromisnou hustou hmlou. Stúpanie do Reváňskeho sedla prebehlo v pohode, chodník bol po prechode stáda turistov pred nami parádne prešľapaný a tak sme sa mohli nerušene venovať najrôznejším debatám, spomienkam, či plánom do budúceho roka. V Reváňskom sedle sa tradične rozpútala víchrica, vysoká však nebola rýchlosť vetra ale koncentrácia domoviny. No a popri tom nemohli samozrejme chýbať dobroty z vianočnej kuchyne, ktoré každý vytiahne z batoha, aby sa ich zbavil, lebo doma už ich nik nechce. :-)

V Reváňskom sedle sa ukázal aspoň aký taký výhľad do okolia, i keď nie práve ideálny. V stúpaní za ním už vchádzame do hmly a na akýkoľvek výhľad môžeme rovno zabudnúť. Oproti nám už sa valia zástupy zostupujúcich a každú chvíľu sa uhýbame alebo objímame známych. Pod skalným masívom Kľaku, pri odbočne zelenej značky stretávame i chalanov z Hikers, Ľubošša a Majkyho, ktorí už zostupujú a dnes to hrajú na šoférov, škoda... Krátko bilancujeme a každý sa zberáme svojou cestou. Preliezame krátky šmykľavý skalný stupeň a pred nami je už vrcholové plató s neprehliadnuteľným slovenským dvojkrížom na konci. Zliezame sa ku krížu, uchmatneme ho na dve minúty pre seba a foťáky „cvakajú“ o sto duší. Po fotení pre denníky a trendové časopisy vrcholový dvojkríž uvoľňujeme pre ďalšie modely. Ako obežníky putujú dookola najrôznejšie misky s koláčmi, je tu však dosť chladno, výhľad minimálny a tak schádzame nižšie pod skalný stupeň ku odbočke zelenej značky na Vrícko. Tu hody pokračujú a ešte hodnú chvíľu sa trávime v družnej debate. Postupne po skupinkách sa trúsime a schádzame dolu. Niektorí rýchlejšie, iní pomalšie, no o to veselšie. Šmýkanie nemá konca kraja a od smiechu ma už rozbolieva brucho, veď mnohé krkolomné výkony či „perly ducha“ sú nenapodobniteľné a nezabudnuteľné.

Vo Fačkovskom sedle na salaši sa napokon schádza skalná partia pri haluškách či kotlíkovom guľáši. Pred pol piatou nastupujeme na autobus, medzipristátie je v Rajci, až nakoniec kotvíme v Poľovníku na Sídlisku SNP v Považskej Bystrici. Ďalší Štefanský výstup na Kľak je za nami, a dúfam, že sa už každý hotuje na 10. ročník v roku 2009, kde sa zídeme v tom najsilnejšom zložení.