CITYLIFE.SK - Čo sa deje v Bratislave a okolí

Malé Karpaty - Plavecký hrad, Pohanská

Autor: Michal Uriča

Krásne víkendové počasie s jarným nádychom mi nedalo najmenšiu šancu ostať nečinne doma. V nedeľu preto štartujem povoz a smerujem ku obci Plavecké Podhradie. V pláne mám výstup na zrúcaninu Plaveckého hradu a neďaleký vrchol Pohanská, ktorý je opradený zaujímavými udalosťami z dávnej histórie. Auto nechávam v Plaveckom Podhradí v blízkosti miestneho renesančného kaštieľa zo 17. storočia. Ku hradu sa vydávam po modrej značke, zablúdiť sa v obci nedá, ku hradu sa vďaka jeho viditeľnosti asi ani nedá nedostať. Po chvíli už opúšťam dedinu a vstupujem do lesa na mieste, kde sa ku modrému značeniu pridáva i zelené značenie náučného chodníka ku hradu. Chodník je široký od množstva návštevníkov, ktorí sa k tomuto cieľu vydávajú, stúpanie je veľmi mierne a príjemnom lese, kde sa už začína prebúdzať zelená vegetácia a niektoré miesta sú doslova obsypané prvosienkami. Tabuľka v dedine hovorila, že sa na hrad dostanem za 35 minút, ja som tam poľahky došiel za dvadsať minút a to som sa vôbec neponáhľal. Ku hradu vedie odbočka z miesta, kde sa odpája náúčný chodník od modro značeného chodníka, ktorý pokračuje ďalej na exkurziu Plaveckým krasom. Toto miesto je akýmsi sedlo medzi hradným vrchom a Pohanskou. Samotný hrad ma prekvapuje svojou veľkosťou a pomerne zachovalým vzhľadom. Viac o jeho histórií sa dozviete nižšie. Viditeľnosť je vynikajúca, slniečko svieti, ideálne počasie na výlet, no napriek tomu tu až toľko ľudí nie je. Možno je toto miesto pre Bratislavčanov až príliš ďaleko. Po prehliadke hradu sa po chodníku dostávam opäť na modrú značku, ale nepokračujem po nej ani v jednom smere. Vydávam sa lesom priamo nahor ku vrcholu Pohanskej. Brodím sa lístím a stúpam trochu strmšie do kopca, avšak výstup je veľmi krátky, za 10, možno 15 minút už stojím na hrebeni kopca. Postupne sa prechádzam ku vrcholu a obdivujem výhľad do okolia, ktorý sa tu v obmedzenej miere naskytá. Po ceste som si všimol viacero hromád skál, ktoé sa síce tvária nevinne, no toto miesto má svoju záhadnú históriu a v minulosti sa na Pohanskej nachádzalo hradisko Keltov. Opäť som myslel aj na zvedavcov a info o Pohanskej je nižšie. Z vrcholu Pohanskej sa uberám tak, aby som našiel vchod do Pohanskej jaskyne. Podľa stránky miestnych speleológov je to pôvodný závrt, cez ktorý sa im podarilo vniknúť do jaskynných priestorov. Traverzujem svah a hľadám ako lavínový pes, ak by ma niekto sledoval, mohol by si myslieť, že som pod vplyvom omamných látok. Napriek všetkému úsilu som vchod nenašiel, narazil som len na puklinu, ktorú jaskyniari na svojej stránke označujú ako potenciálne sľubnú lokalitu a údajne je v blízkosti závrtu. Asi mi nebolo súdené tentokrát jaskyňu objaviť. Koho by zaujímalo niečo viac o krase v tejto oblasti, doporučujem stránku oblastnej skupiny SSS www.kike.sk/speleo. Na tejto stránke sa dozviete nielen o Pohanskej jaskyni, ale napr. aj o neďalejkej Plaveckej jaskyni, či ďalších aktivitách speleológov z Plaveckého Podhradia. Pri zostupe z Pohanskej ešte v lese nachádzam asi štvormetrovú sondu v teréne, neviem však či to bola aktivita speleológov alebo archelógov skúmajúcich pôvodné hradisko. Nakoniec sa vraciam na modroznačený chodník a zostupujem do Plaveckého Podhradia. Čaká ma už len cesta späť do Bratislavy a verím, že sa sem ešte vrátim, aby som opäť skúšal šťastie pri hľadaní miestnych jaskýň.

Plavecký hrad - krátky exkurz do histórie

Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť v rokoch 1256-1273. V kronike anonymného notára kráľa Bela IV. sa spomína hrad pod menom Detrek. Súčasný názov "Plavecký" je odvodený od pomenovania jedného z ázijských kmeňov, ktoré sa na území dnešného Záhoria utiahli pred Turkami, a uhorskí panovníci ich používali na stráženie pohraničného územia. V okolí Plaveckého hradu sa usadili Kumáni, ktorých domáce obyvateľstvo pre ich bielu pleť a plavé vlasy nazvalo Plavcami. V roku 1398 kráľ Žigmund daroval hrad poľskému šľachticovi Stiborovi zo Stiboríc. Začala sa rozsiahla prestavba. K obytnej veži pribudol gotický palác s veľkými reprezentačnými sieňami a predhradie chrániace vnútorný hrad. Z obvodových stavieb zmizlo cimburie a nahradili ho štrbinové strieľne. Bola vybudovaná tajná chodba ústiaca do malej puklinovej jaskyne pod hradom. Hrad vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka. V roku 1441 kráľovná Alžbeta potvrdila zmluvu, podľa ktorej gróf Juraj prepúšťa Plavecký hrad svojej manželke. Neskôr sa opäť dostal do rúk kráľovských rúk a kráľ ho daroval Gašparovi Serédymu. Serédy ho na základe záložného práva prepustil Eccovi, Juliovi a Mikulášovi Salmovi. Roku 1550 bol majiteľom hradu Krištof Salm. Neskôr sa hrad stal majetkom magnátskej nemeckej rodiny Fuggerovcov, ktorí sa preslávili ako vynikajúci obchodníci a bankári. V polovici 16. storočia posilnili hrad mohutnou delovou baštou, chrániacou prístupový svah. Hrúbka múru tejto bašty dosahovala takmer dva metre. Od Fuggerovcov odkúpil hrad kráľ Ferdinand I. a daroval ho Melicherovi Balašovi za služby, ktoré pre neho vykonal. V roku 1578 bol majetkom Balašovho syna Štefana. Balašovci pokračovali v prestavbe orientovanej na zosilnenie opevnenia proti rýchlo sa rozvíjajúcej delostreľbe (pri opevňovacích prácach sa osvedčilo aj používanie tehál, ktoré sú pružnejšie ako kameň a lepšie odolávajú delovým guliam). Pre toto obdobie (renesancia) bolo typické, že šľachta podporovala aj vedu a umenie a preto dal Imrich Balaša na hrade zriadiť spisovateľovi Petrovi Bornemistovi kníhtlačiareň (1579 - 1582, jednu z prvých na území Slovenska). Po vymretí mužského pokolenia Balašovcov hrad začiatkom 17. storočia zdedil Peter Bakič. Necháva postaviť novú delovú baštu a starú fuggerovskú zvyšuje. Hrad sa neskôr stal majetkom kráľa Ferdinanda II., od ktorého ho kúpil krajinský palatín Pavol Pálffy. Za jeho čias stratil funkciu panského sídla a slúžil už len ako vojenská pevnosť. Vyššie nároky na bývanie splnil novopostavený kaštieľ v Malackách. Na začiatku 18. storočia bol majetkom Antona Pálffyho, potom Mikuláša Pálffyho. V roku 1706 ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od Rákocziho povstalcov. Tí hrad začiatkom storočia obsadili ako dôležitý strategický bod. Odvtedy hrad neobnovili.

Keltské hradisko na Pohanskej

Pohanská (479 m) sa veľmi jasne vypína nad Plaveckým Podhradím a je vlastne vyšším susedom vrchu, na ktorom je postavený Plavecký hrad. Je zaujímavé, že ako archeologické nálezisko ju spomína Matej Bel v Notitia Hungariae novae už v 18. storočí, ale prvý prieskum vykonal až Štefan Janšák na konci dvadsiatych rokov 20. storočia. Prvé osídlenie bolo vystopované z doby bronzovej (asi 700 rokov pred n. l.) V 4. storočí pred narodením Krista jeden z prúdov expandujúceho keltského národa sa na dlhší čas zdržal v Karpatskej kotline. Na Pohanskej, na pomerne vysokom vrchu, si postavili skutočné veľkomesto, oppidum nepravidelného štvoruholníka s rozlohou 38 hektárov (niektorí autori uvádzajú až 49). Zaujímavosťou je opevnenie. Tvorené bolo dvoma valmi, medzi ktorými bol výškový rozdiel 150 metrov. Opevnenie tvoril múr z kameňov kladených nasucho, bez malty, za ním sa nachádzal hlinený val s drevenou konštrukciou. Čo tu z nich dnes nájdete, sú len kamenné hromady tiahnuce sa v líniách dlhých niekoľko metrov. Žiadne veľké stavby či vysoké múry. Málo viditeľné základy budov a nádvorí. Skôr len terénne nerovnosti, ktoré vám čo-to napovedia. Výsledky výskumov hovoria o nájdenej vstupnej bráne s vežou, o zásobníkoch a dvoch veľkých jamách lievikovitého tvaru. Možno kultové jamy. Jedna z nich bola navŕtaná a našli sa v nej rôzne predmety. Zaujímavé je aj to, že skúšobný vrt potvrdil spojenie jamy s tunajším jaskynným systémom.

Užitočné informácie

Štart a cieľ:
Plavecké Podhradie
Doprava:
auto
Trasa:
Plavecké Podhradie (256 mnm) - Plavecký hrad - Pohanská (479 mnm) - Plavecké Podhradie (256 mnm)
Čas:
1-2 hodiny podľa túlania na Pohanskej, na hrad sa dostanete z dediny do 30 minút
Prevýšenie:
cca 230 m
Voda:
vlastné zásoby
Občerstvenie:
pohostinské zariadenia v Plaveckom Podhradí
Náročnosť:
nenáročná túra s miernym prevýšením
Mapy:
turistický atlas Schocart, listy č. 263 a 295
Alternatívy:
z rázsectia pod hradom pokračujte po modrej značke smerom na Ámonovu lúku, odtiaľ po červenej značke na horáren Mon Repos, z horárne po zelenej po náučnom chodníku Plavecký kras, alebo po červenej a žltej na Kršlenicu, obe trasy končia v Plaveckom Mikuláši

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom