Nízke Tatry - Kráľova hoľa na snežniciach

Autor: Veronika Petrisková
KRÁĽOVA HOĽA (1946m) snežnicami

Konečne piatok, večer, posledné telefonáty, dohadovanie. Sobota ráno, uvariť čaj, niečo na zjedenie, dobaliť zvyšok, čo chýba a šup ho do vibrám. Kamošku vyzdvihnúť cestou a spolu už čakáme na zastávke na bus. Nasadáme, ešte trošku znechutené z toho ustavičného pršania, ale sme predsa nejaké turistky, a takéto počasie nás neodradí:). Schádzame sa v Prievidzi, je 5:30, nasadáme do áut, a plnou parou vpred, ideme na Kráľovu Hoľu. Sme na troch autách (dva minibusy, a jeden osobák), a stále ideme za sebou, aby sme ostali po kope:) A to nie sme ešte ani na kopci. Prechádzame Zvolen, Banskú Bystricu, prší. Prejdeme Brezno, stále prší. Heľpa, a už je náznak mokrého snehu. Hneď nám stúpa nálada, lebo radšej šliapať celý deň v snehu, ako dve hodiny v daždi!!!! Prídeme do Telgártu, krásne sneží:) Pretrieme oči, podaktorí aj zdriemli, a už kukáme, kam dáme autá, aby sa im nič nestalo, keďže táto obec má prívetivých občanov. Vystupujeme z áut a dohadujeme sa, ktorou trasou ísť. Či dlhšou a menej náročnejšou, alebo kratšou a hore kopcom, s tým, že to zokruhujeme. A na zostup si dáme tú menej náročnú. Pripravení odchádzame od áut, dúfajúc, že o pár hodín ich tu nájdeme v poriadku. Je to tu samý Róm, ale autá sú pri kostole, tak budú strážené. Možno to zaberie. Začíname pri kostole, z ktorého vychádzajú babky vyparádené, akoby šli na muziku. V dnešnej dobe už tak ľahko človek nestretne babku v kroji, pre ktorú je to samozrejmé, aj keď len ide do obchodu kúpiť chlebík s mliekom. Pochválime kroje, zvlášť krásne čižmičky a vyberáme sa po zelenej značke.

KRÁĽOVA SKALA 1690m

Od kostola, vedľa cintorína začneme celkom zostra do kopca. Je ráno, takže všade samý ľad. Samozrejme vibrama nedrží a platí dva kroky vpred a jeden vzad. Vydriapeme sa kĺzačkou hore a dostaneme sa na lúčku. Snehu pribúda, tak sme radi, že sme hneď v lese. O pár minút prichádzame na príjemnú zvážnicu. Čakám na Peťa, či nenahodíme snežnice, keďže ich máme (teda on, lebo mne sa to nedá na batoh pripevniť:) ). Konečne ma dobieha, čo mi je divné, že nie je za mnou, lebo mi je zväčša v pätách, alebo ho nevidím, čo je vpredu. Ale došlo mi , prečo nie je za mnou, už má snežnice na sebe. Nevydržal! Nasadzujem ich aj ja, a po zvažnici sa mi ide ako v papučkách. Sú výborné hlavne kvôli eskalátoru na päte (je to kus drôtu, ktorý po dobrom nastavení zabezpečí podopretú pätu, a tým sa lýtka tak nenamáhajú, a ide sa so snežnicami ako po schodoch). S Peťom ideme vpred, trošku prešlapujeme chodník. Ale je to zbytočné, lebo jedna partia je pred nami pekný kúsok. Dostávame sa a ďalšiu zvažnicu a po 50 metroch zisťujeme, že sa nám stratila značka. Stretávame sa všetci, chalani pozrú trošku terén, mapa, buzola, a vyrážajú vpred. Ivko nasadí tiež snežnice a ide ako pierko. Má 50 kilogramov aj s batohom, tak sa mu dobre ide. My, ľahkotonážnice sa zabárame do snehu (ja nie, mám snežnice), ale ostatné baby majú trošku problém. Aj keď chlapi prešlapujú, za sebou počujem chvíľku frfot:) Maťko frfle, či sa to nedá lepšie prešlapať! Navrhujem mu, nech si dá on snežnice, predsa má o nejakých pár desiatok kíl navyše. Nechce o tom ani počuť, tak idem ďalej. Nejdeme po značke, lebo sa nám stratila, stromy sú celé od snehu, resp. nie sú, asi po výdatnej víchrici. Ako ďalej? Dávame sa vľavo a predierajúc sa polomom, smerujeme ku Kráľovej skale. Kosodrevina strieda húštiny stromov. My sme však skúsení turisti a takáto situácia nás nemôže zaskočiť a hlavne odradiť. Je to najlepšia alternatíva, lebo hľadať chodník nemá zmysel, keď vieme, v akom stave je vyššie. Podľa mapy musíme prejsť cez Kráľovu skalu. Prepadávame sa po pás do kosky a konáre niekomu masírujú rozkrok. Toľká rozkoš. Ivko ide vpredu a hľadá schodnú cestu. O chvíľu ho už nevidieť a ostávajú po ňom iba stopy v snehu, ktoré miznú, keďže pofukuje „slabší vetrík“. Peťo uháňa, a mi za ním. Konečne dobiehame Ivka. Hmla na chvíľu ustupuje a vľavo v doline zbadáme náznak cesty. Musí tu byť aj smerovník. Máme ho, celý zasnežený. Jupíííí, zelená, sme na značke. Neskutočnééé!!! Mordovaním v koske sme stratili viac ako hodinu. Už sme mali byť na Kráľovej. Hneď sa obliekame, čo je v tomto vetre vážny problém. Fúka ako hlúpe, ledva sa držíme na nohách, a krásne nám šlahajú ihličky ľadu do tváre. Masáž tváre sa môže schovať. Sme na chodníku, celý natešený, že teraz sa už nič nepokazí a my pekne dnes vyjdeme na Královú holu. Hm, ale v tej chvíli zisťujeme, že v tej krásnej hmle nič nevidíme, a pre neutíchajúci vietor sa nám asi neoplatí ísť cez hrebeň na vrchol. Strácame značku, a v tom usudzujeme, že to otočíme a tou istou cestou sa vrátime späť. Kráľova hoľa bola dnes našim cieľom, ale to nám neprekáža. Dostaneme sa konečne do závetria, kde nás prví čakajú. A v tom mi ide kamarát naproti, drží fľašku s Horcom a už mi nalieva. Teraz ho neodmietnem. Dávam si za jeden, a hneď som veselšia. Až natoľko, že keď sa pohýňame, hneď som na zemi, predsa mám snežnice:). Zabudla som na ne, tak som si ich pristúpila. Smejem sa ako malé decko, keď sa mu podarí niečo vyparatiť. Mne už bolo všetko jedno, hlavne že nefúkalo a viem, že za chvíľku bude pauza, a najeme sa. Zídeme na zvažnicu, a tam všetci pootvárajú svoje zásoby a tlačia do seba, že by nikdy nejedli. Podaktorí dopĺňajú horský vzduch cigaretou, ešte teplý čaj, a jeden frťan na cestu. Dávam dole snežnice a už ma nie to.Cesta dole ide akosi rýchlo. Dávam sa do rýchlejšieho kroku, ako mi to nohy dovoľujú, a zbehnem si celú zvažnicu. Zastavím, otočím sa, že kde mám parťáka a v tom mi dojde, že dnes s nami nie. No čo už, nevadí, niekedy nabudúce. Predbieham partiu, a už so dole. Konečne vidíme dedinu, posledná cikpauza, a rýchlo k autám. Sú celé, nič sa im nestalo. Asi ten kostolík držal stráž! Všetci sa stretáme pri autách, bez menšej ujmy na zdraví, prezliekame do suchého, a šup ho do áut. Prvá zástavka, nejaké pohostinstvo, kde by sa dala dať polievočka a pivko. Všetci spokojní zasadáme za stôl a referujeme deň. Dnes nám príroda dala po hube. Zažili sme jej odvrátenú tvár, ktorá sa nám ale vôbec nepáčila. S pokorou sme však prijali jej varovanie a zdvihnutý hroziaci prst si budeme neustále pripomínať!

Užitočné informácie

Štart a cieľ:
Telgárt
Doprava:
auto
Trasa:
Telgárt
Pod Hoľou
Kráľova skala
Kráľova hoľa
Údolné Pasienky horné
Údolné Pasienky dolné
Telgárt

Čas:
5 hodín
Prevýšenie:
1065
Voda:
vlastné zásoby
Náročnosť:
stredne náročná túra, náročná orientácia v zasneženom teréne
Mapy:
Turistický atlas Schocart, listy č. 162-163

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil