Štefanský výstup na Kľak – Dvanásta epizóda v upravenom vydaní

Autor: Michal Uriča, Foto: Ľubomír Kubíček ml.

Štefanský výstup na Kľak sa stal už priam neodmysliteľnou súčasťou našich Vianoc. V tomto roku to už však s účasťou bolo poslabšie. Každopádne sme sa aspoň s Martinom dokázali na výstupe dohodnúť a to aj s drobnou obmenou tradičného scenára. Dvanásty ročník sme sa rozhodli zahájiť už v Štefanský predvečer s nocľahom „na divoko“. Slovo dalo slovo, dohoda bola na svete, už ju len zrealizovať.

Je sobota 25.12.2011 a štartujem z Považskej Bystrice o 17.30 autom v smere na Fačkovské sedlo. Zvoní mi telefón, telepatické prepojenie funguje dokonale. Volá mi Martin a oznamuje, že práve odchádza z Prievidze a to aj s Ľubom, ktorý sa ku nám rozhodol pridať. Takže dnes večer do bude do trojky... S miernym meškaním prichádzam do sedla, Martin s Ľubom už čakajú. Autá nechávame pre istotu na svetle pred Salašom Kľak a my s čelovkami vyrážame do tmy. Stúpame pomaly, ale rozhodne. Rozjímam nahlas, že zvyčajne už pri prvom roz...bovníku, ktorý sa nachádza snáď 500 metrov od parkoviska, sme zvykli mať výrazne pod čapicou. Ako odpoveď dostávam od Maťa a Ľuba ich slivovicu „vytunovanú“ papričkami habaňeros. Ufff, ústa ma pália, ale hreje výdatne.

Ľubo ako najmladší člen výpravy šliape najrýchlejšie a čoskoro sa nám stráca. Vyzbrojil som ho vysielačkou, takže sme v spojení a ak nás niekto náhodou vo voľnom pásme načúva, môže sa celkom baviť. Kráčam posledný, predomnou Martin s ruksakom ako na dvojmesačný pobyt mimo domova. Sem tam prehodí poznámku, že prečo ako najstarší musí niesť najväčší batoh? Nuž nesie náš príbytok, rozumej stan. Chôdzu striedajú krátke socializačné pauzy s asistenciou „tunovanej“ slivovice z ploskačky.

Po zhruba trištvrte hodinke prichádzame do Reváňskeho sedla, kde odkladáme batohy, usrkávame z čaju a debatujeme o dobe, počas ktorej sme sa nevideli. Našťastie napriek zvyku v sedle nefúka a tak je oddych dlhší ako zvyčajne. Niet sa kam náhliť, času máme dosť. Odpočinutí pokračujeme ďalej po hrebeni a o chvíľu už fučíme do zasneženého svahu. Meditujeme nad tým, či dnes zaľahneme na útulni Javorinka, alebo rozložíme stan pod holým nebom. Na rázcestí po Kľakom sa definitívne zhodujeme na druhej možnosti a pokračujeme exponovaným terénom na vrchol, hmla okolo nás hustne a vrcholový kríž zbadáme až snáď keď sme tak tri metre od neho. Fotky sú biedne, akoby sme sa fotili v mlieku. Nevadí, poniže vrcholu v kosodrevine sme si vyhliadli príjemné závetrie, odhŕňame sneh a začíname stavať stan. Všetko prebehlo hladko a už sŕkame čajík a posilňujeme sa vianočnými domácimi dobrotami. Vonku už nám začína byť celkom zima a tak zaliezame do stanu, kde je v spacáku príjemne teplo. Mne trochu premrzli nohy a tak si na ne naťahujem páperové rukavice, ktoré problém akoby švihom čarovného prútika razom menia na príjemné teplo. Debata ešte chvíľu pokračuje a okolo jedenástej už sa definitívne ukladáme na odpočinok. Sme na sebe trochu natlačení, ale nakoniec sa každý akosi napasoval do tej správnej pozície.

Ráno o pol šiestej ma už chalani trasú v spacáku, aby som vstával. Veľmi sa mi nechce, som predsa na dovolenke, nie? Horko ťažko sa preberám a vstávam do zimy, i keď pravdupovediac som čakal o niečo väčší chlad. Predpokladám, že v novi mohli byť tak maximálne mínus tri stupne. Balíme stan a veci, ktoré v hmle a našich výparoch pekne navlhli a zmrzli. Nevadí, doma sa poľahky vysušia. O štvrť na sedem sme späť na vrchole, dnes s najväčšou pravdepodobnosťou asi prví. Moc nám to ale nie je platné, je ešte stále tma a v hmle dohľadnosť tak na dva-tri metre. Vo voľnom tempe rovnakou trasou zostupujeme späť. Prvých vystupujúcich turistov stretávame až pod Reváňskym sedlom. Počasie sa kazí, dolu síce nie je hmla, ale drobné sneženie sa mení na drobný dážď. Zdravíme prekvapené známe tváre, ktoré tradične stretávame na výstupe, dnes sme v obrátenom garde.

O pol desiatej som už doma v teple, veru v tomto upršanom počasí by sa mi hore stúpať nechcelo. Dobrá tradícia bola teda zachovaná, hoci nie natoľko masovo ako po ostatné roky, ale krásny zážitok si každý z trojice určite navždy zapíše do pamäti. Ešte som však zvedavý na ďalšie prejavy pá flivej slivovice...

Užitočné informácie

Príbuzné články:
Štefanský výstup na Kľak 2006
Štefanský výstup na Kľak 2007
Štefanský výstup na Kľak 2008
Štefanský výstup na Kľak 2009
Štefanský výstup na Kľak 20010
Štart a cieľ:
Fačkovské sedlo 802 mnm
Doprava:
doprava do Fačkovského sedla autobusom zo Žiliny alebo Rajca
Trasa:
Fačkovské sedlo (802 mnm) - Reváňske sedlo (1184 mnm) - Kľak (1351 mnm) - Reváňske sedlo (1184 mnm) - Fačkovské sedlo (802 mnm)
Dôležité body GPS:
Fačkovské sedlo:
48,96296 SZŠ
18,61880 VZD
Reváňske sedlo:
48,96579 SZŠ
18,63555 VZD
Reváň:
48,96486 SZŠ
18,63354 VZD
Pod Kľakom (rázcestie žltej-zelenej)
48,97848 SZŠ
18,64278 VZD
Kľak:
48,98160 SZŠ
18,64125 VZD
Čas:
4 hodiny v turistickom tempe, pri našom výstupe sa čas pri zastaveniach predlžuje
Prevýšenie:
cca 550 m výstup a zostup
Voda:
vlastné zásoby
Náročnosť:
nenáročná túra, v zimnom období pozor pod vrcholom na exponovanom skalnatom úseku
Mapy:
VKÚ 120 (Mala Fatra, Martinské hole),1:50 000
Občerstvenie:
salaš vo Fačkovskom sedle
Nocľah:
bivak na vrchole Kľaku
Alternatívy:
výstup na Kľak sa dá realizovať z viacerých smerov, napr. po zelenej z Čičmianskeho rázcestia za 2.30 hod, po modrej z Fačkova za 2.45 hod, po zelenej z Vrícka za 2.45 hod

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil